Ako tvrdí, touto knihou spláca svoj dlh, tretí rozprávkový groš, ktorý si obrazne popožičiaval pri svojich potulkách za obyčajmi v 110 slovenských dedinách. Banskobystrický fotograf, zberateľ a propagátor slovenských ľudových zvykov a remesiel, sedemdesiatročný Vojtech Majling, preto o ľudových veľkonočných zvykoch na území celého Slovenska hovorí s ľahkosťou svedka. Aj na Horehronie spomína s radosťou.
\"Tak ako všade inde aj na Horehroní sa začínala oblievačka o polnoci. Mládenci si nenechali ujsť príležitosť a vyťahovali dievky k studni, k potoku. Nebolo na dievčatách nitky suchej, ale dievčatá ani ženy nereptali, lebo vedeli, že to k Veľkej noci patrí. Vo veľa dedinách som sa najmä od tých starších žien dozvedel, že tá bola najhrdšia dievka v dedine, ktorá na Veľkonočný pondelok najviac hábov sušila na šnúrach, \" vysvetlil.
Dievčatá sa však pred kúpačmi aj tak skrývali, kde len mohli. Okrem malých detí a súrodencov ich na Horehroní prezrádzali veľmi často aj ich vlastní otcovia. \"Otcovia to vraj robili preto, že si nechceli rozhnevať mladých chlapcov, a samozrejme, keď prišiel potom otec do krčmy, tak sa mu už nejaké poldeci ušlo, pretože urobil mládencom po vôli a oni sa mu vedeli odvďačiť. Oblievačka bola krásna, veselá a vo veľa prípadoch mládencom niečo naliali, pohostili ich nejakým koláčikom alebo šunkou. Niekde bol zasa taký zvyk, že sa kúpalo len doobeda do dvanástej a potom poobede alebo podvečer chodili mládenci vyberať za kúpačku, \" priblížil Majling.
0